Elektronizácia a internet – nová dimenzia knižnice - HNonline.sk - 19.4.2005

19.4.2005

Vo foyeri Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave možno vidieť jav, ktorý na Slovensku nie je stále bežný.
Študenti, ale aj návštevníci fakulty, stoja pri zabudovaných počítačoch a surfujú po internete.
To je prvý viditeľný prejav prítomnosti Slovenskej chemickej knižnice (SCHK), ktorá vznikla pred päťdesiatimi rokmi a od svojho začiatku predstavovala špičku v odbore vedeckých knižníc. Inak to nie je ani dnes, v ére informatizácie.
Asi pred troma rokmi začala knižnica nakupovať odborné časopisy prevažne v elektronickej forme, ako aj prístupy do elektronických databáz. Nakoľko knižnica disponuje tiež veľkým množ-stvo informácií v tlačenej forme, vznikla potreba elektronicky ich spracovať a distribuovať podľa požiadaviek používateľov. „Preto sme pred troma rokmi začali celkovo prebudovávať infraštruktúru knižnice,“ zdôrazňuje riaditeľ Slovenskej chemickej knižnice Jozef Dzivák. Význam tohto kroku zvýšila skutočnosť, že na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie STU neexistovalo centrálne pracovisko, ktoré by poskytovalo študentom prístup k počítačom a internetu. Preto sa Slovenská chemická knižnica ujala aj tejto úlohy.
Veľkorysá pomoc
K začatiu realizácie vízie modernej knižnice prispela spoločnosť Sun Microsystems. SCHK sa pre firmu stala partnerskou inštitúciou, v dôsledku čoho získala grant, ktorý pokryl všetky základné potreby. Bol to na tú dobu špičkový štvorprocesorový server, 20 ultratenkých terminálov SUN Ray a 4 pracovné stanice. „Keďže sa spolupráca so Sun Microsystems rozvíjala veľmi dobre, získali sme ďalší, už päťdesiatprocesorový server, na ktorom beží dnes celá naša IT infraštruktúra,“ zaspomínal Jozef Dzivák.
V rámci slovenského knihovníctva sa tak SCHK stala v oblasti informatiky jedným z najlepšie vybavených pracovísk, Keďže je súčasťou univerzity a na informatiku mala špecializované pracovisko, dostatok technicky zdatných ľudí a príslušné hardvérové a softvérové vybavenie, mohla navyše poskytnúť služby aj celému slovenskému knihovníctvu. Konkrétne sa to prejavilo tým, že sa zapojila do projektu národného knižničného systému KIS3G, ktorý sa rozhodla realizovať Slovenská národná knižnica (SNK). Vedie ho jej generálny riaditeľ Dušan Katuščák. Jozef Dzivák oceňuje, že projekt bol dobre pripravený. Slovenská národná knižnica ho zastrešila implementáciou zo soft-vérovej strany a SCHK zasa z hľadiska hardvéru až po operačný systém a beh databázy. Riaditeľ Slovenskej chemickej knižnice považuje Národný knižničný systém za unikátny projekt, nakoľko umožňuje aj malým knižniciam využívať výhody veľkých informačných systémov. To znamená, že už nejde len o spracovanie dokumentov, ale aj ich prezentáciu v rámci verejných portálov, pričom je zabezpečený prístup aj k unikátnemu obrazovému a multimediálnemu obsahu. To všetko je už v súčasnosti sprístupnené cez internetový portál Slovenská knižnica a Memoria slovaca na adrese www.kis3g.sk. V spoločnom softvéri je zatiaľ historicky najväčšia verejne prístupná databáza, ktorá obsahuje vyše 1,5 milióna záznamov o dokumentoch a zaujímavé multimediálne informácie. Centrálne servery sú umiestnené na rýchlej akademickej sieti SANET, takže je zabezpečený rýchly prístup k údajom z ľubovoľného počítača pripojeného na internet.
Zosieťovanie knižníc
Národný knižničný systém je momentálne implementovaný v štyroch modelových knižniciach, aktívne v ňom pracuje už 15 knižníc. Predpokladá sa, že do konca tohto roku by malo byť pripojených okolo štyridsať knižníc, čím sa efekt celého systému ukáže ako relevantný. „Očakávame pritom výraznú úsporu financií spojenú s tým, že jedno centralizované riešenie vyžaduje menej nákladov na zakúpený softvér, hardvér a na údržbu celého systému, ako keď 40 rôznych knižníc musí tieto náklady pokrývať individuálne,“
podčiarkuje Jozef Dzivák.
Knižnice všeobecne poskytujú veľmi dobrú možnosť pripojenia na internet pre verejnosť, nakoľko pôsobia vo všetkých regiónoch, vo veľkých, stredných i malých mestách a dokonca na dedinách. Problém je však v tom, že každá knižnica si musí prostriedky na internetizáciu nájsť sama. „Našou ideou je pripojiť verejné knižnice, ktorých vybavenie je viac zlé ako dobré a často nemajú ani počítače, na internet prostredníctvom rýchleho pripojenia a vybaviť ich všetkou potrebnou počítačovou infraštruktúrou. Z tohto dôvodu chystáme projekt verejného internetu pre čitateľov knižníc, do ktorého chceme zapojiť 40 slovenských knižníc, ktoré majú v súčasnosti okolo 300 000 registrovaných čitateľov, a teda pokrývajú asi 5-6 percent populácie,“ uviedol Jozef Dzivák a pokračoval: „Dá sa rátať, že ak bude takýto projekt v knižniciach zavedený, potom ich návštevnosť stúpne. Tento projekt pritom nevyžaduje nejaké extrémne náklady, lebo jeho časť možno financovať z grantov a štrukturálnych fondov.“ Dôležité pritom je, že knižnice riadia ľudia, ktorí sa chcú zapájať do týchto projektov. Ukázal to aj workshop, ktorý pre knižnice prichystala SCHK. Zúčastnilo sa na ňom asi sto ľudí z knižničného sektora, ktorí potvrdili, že nie sú schopní financovať zavedenie projektu internetu, ale môžu zabezpečiť financovanie samotnej prevádzky a prevádzky poskytnutého vybavenia. Napokon, ak bude celý projekt spravovaný z jedného miesta, zúčastnené knižnice by nepotrebovali svojich administrátorov a vystačia si so základnou technickou obsluhou. „Ďalším krokom je však aj vzdelávanie, lebo nechceme zostať vo fáze, že privezením a in-štaláciou počítačov sa všetko skončí. Chceme usporiadať sériu školení pre knihovnícky personál a v budúcnosti vzdelávať aj čitateľov a takto pripraviť cestu k eGovernmentu,“ uzatvára riaditeľ SCHK Jozef Dzivák.
Nové impulzy
Podľa slov Dušana Katuščáka, generálneho riaditeľa Slovenskej národnej knižnice, „pre SNK predstavuje efektívna spolupráca so SCHK, ako aj s ďalšími domácimi a európskymi knižnicami a informačnými inštitúciami, novú dynamiku a profesionálne impulzy v oblasti informatizácie a internetizácie knižníc a v zlepšovaní tradičných knižničných služieb pre vzdelanie, vedu, kultúru, ale aj pre priemysel a služby. Z hľadiska národnej knižnice je chemická knižnica partnerom, s ktorým bude možné prakticky prekračovať hranice informačnej spoločnosti a smerovať k spoločnosti založenej na znalostiach, teda v prvom rade na zdieľaní a využívaní poznatkov, najmä pre inovácie a rozvoj“.

Zdroj: hnonline.sk