Verejný internet v slovenských knižniciach - ITLib 04/2005

Verejné knižnice1 vo všeobecnosti nie sú dostatočne pripravené na poskytovanie knižničných a informačných služieb pomocou informačných technológií. Rovnako nie sú pripravené poskytovať služby prostredníctvom prístupu na internet. Chýba im infraštruktúra a ľudský potenciál. Tomuto fenoménu čelí väčšina verejných knižníc. Výnimky tvorí len menší počet vedeckých a akademických knižníc centrálneho charakteru, ktoré sú už v tejto chvíli na veľmi vysokej odbornej úrovni a sú v polohe technologických lídrov vo vzťahu k ostatným knižniciam.

Východiskami pre návrh technologického riešenia národného projektu MK SR Informatizácia knižníc boli hlavne nasledujúce faktory:

slabá vybavenosť knižníc výpočtovou technikou a pripojením na internet vôbec – lepšia situácia je len v regionálnych knižniciach, aj tam je však kapacita verejných prístupových bodov (miest) k internetu vo vzťahu k ich spádovému územiu nedostatočná,
absencia IT špecialistov v knižniciach, pričom ich celoplošné nasadenie v každej knižnici by ani nebolo efektívne,
potreba úsporného riešenia nákladov na údržbu techniky,
potreba úsporného riešenia nákladov softvéru a jeho upgradov,
spoľahlivosť a bezpečnosť hardvérového a softvérového riešenia, kompatibilita vo vzťahu k externému prostrediu,
potreba vyškoleného personálu knižníc minimálne na používateľskej úrovni,
limitované priestorové podmienky menších, hlavne obecných knižníc,
minimálna dostupnosť sietí SANET a GOVNET v rámci SR pri súčasne mimoriadne vysokých nákladoch internetového pripojenia optickými káblami (rádovo aj niekoľko stotisíc Sk na knižnicu), aktuálne zámery MDPT SR vybudovať “chrbticovú os” siete optických káblov pozdĺž diaľnic a železníc v horizonte najbližších rokov, na ktorú bude možné perspektívne nadviazať lokálne pripojenia,
nevhodnosť centrálne určeného jediného poskytovateľa internetového pripojenia pre všetky knižnice zúčastnené v projekte,
v neposlednom rade potreba vytvorenia podmienok pre rozširovanie jednotného knižničného softvéru, ktorého implementáciu zabezpečuje SNK.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti je potrebné z technologického pohľadu riešenie správy informačno-komunikačných technológií síce autonómne, ale v maximálnej možnej miere centralizované. Potrebné je pripojenie verejných knižníc na internet a vytvorenie centrálneho pracoviska s vysokou odbornou úrovňou, ktoré bude poskytovať vzdialenú technickú podporu a vzdialenú administráciu serverov, pričom bude súčasne zabezpečovať komunikáciu s dodávateľom, riešiť otázky servisu atď. Z tohto dôvodu nebude potrebné zamestnávať v jednotlivých verejných knižniciach zúčastnených v národnom projekte lokálnych IT špecialistov.

1. Pripojenie na internet

Vzhľadom na povahu plánovaného riešenia je nevyhnutné permanentné pripojenie jednotlivých knižníc na internet, a to s rýchlos-
ťou minimálne na úrovni 1024/256 Kbit. Vyššiu konektivitu na downstream navrhujeme vzhľadom na povahu prevádzkovaných aplikácií a s prihliadnutím na hlavné ciele projektu. Nižšia rýchlosť upstreamu bez problémov pokrýva požiadavky kladené na prenosové rýchlosti súvisiace s prevádzkou administračných a manažmentových úloh.

2. Základné požiadavky na hardvér a softvér

V rámci jednotlivých prístupových bodov vo verejných knižniciach je potrebná spoľahlivá a odolná infraštruktúra s minimálnym potenciálnym vplyvom vírusov a iných bezpečnostných rizík, ktorým podliehajú systémy bez pravidelného a dostatočného dohľadu. Za prevádzkované aplikácie sú navrhované internetový klient na samotný prístup k internetu, podporné aplikácie umožňujúce tvorbu textových dokumentov a tabuľkový procesor. Koncové zariadenia musia byť odolné voči externým zásahom používateľov a taktiež musí byť vyriešené ich zabezpečenie voči krádeži. Z týchto dôvodov bol za softvérovú platformu navrhnutý operačný systém UNIX-ového typu, ktorý spĺňa najvyššie bezpečnostné štandardy. Umožňuje vytvoriť vysokobezpečné prostredie a vzdialený manažment. Ako internetový klient je ideálny open-source klient, ktorý nepodlieha licenčným poplatkom a zároveň je využiteľný na viacerých platformách operačného systému (OS), napr. Linux, Unix, Windows atď., čo znižuje potrebu prípadného opätovného preškolenia obsluhy v budúcnosti. Ako tabuľkový a textový procesor sa navrhuje open-source kancelársky balík, ktorý je lokalizovaný do slovenského jazyka; popri podpore slovenských lokálnych nastavení a pravopisu ďalej podporuje rozšírený formát Microsoft Office, t. j. DOC a XLS, a nepodlieha licenčným poplatkom. Využívanie produktov z prostredia open-source umožní znížiť implementačné a v neposlednej miere aj prevádzkové náklady riešenia, a to vďaka dostupnosti a možnej automatizácii inštalovania aktualizácií. Z hardvérovej stránky ako koncový bod sa navrhuje centrálne spravovaný RISC server a ideálne by boli klientske pracoviská na prístup k aplikáciám a internetu bez toho, aby bolo používateľovi umožnené vykonať operáciu smerujúcu ku kompromitácii servera, t. j. spustenie lokálneho kódu, nabutovanie (z angl. boot, t. j. proces načítania operačného softvéru zo sekundárnej pamäte do operačnej pamäte počítača) do vlastného OS atď.

3. Charakteristika technológie

Na základe zhodnotenia podmienok, v ktorých sa bude realizovať národný projekt MK SR Informatizácia knižníc, sa plánuje využitie tenkých klientov a koncových zariadení takého typu, ktoré podľa možnosti nemajú žiadny lokálny operačný systém, pri zapnutí žiadny OS nebutujú, a pritom podporujú množstvo technológií slúžiacich na zabezpečenie vysokej spoľahlivosti a bezpečnosti. Ich výhodou bude nasadenie spolu s klientskym a desktopovým administračným nástrojom, ktorý znižuje náklady a uľahčuje centralizovanú správu riešenia. Sieťové zariadenia tohto typu musia spĺňať technické požiadavky na desktopové počítačové pracovisko, poskytovať centralizovanú administráciu a okamžitý prístup k aplikáciám Java, UNIX, Windows a ďalším. Malo by to byť jednoduché a cenovo nenáročné koncové zariadenie, ktoré nevyžaduje žiadnu administráciu na strane desktopu vo verejnej knižnici, nepotrebuje žiadne upgrady pri zvyšovaní nárokov aplikácií, v ktorom nie je nainštalovaný žiadny softvér, ale v ktorom je zabudovaná podpora multimédií. Takéto zariadenie by bolo pre zlodejov nezaujímavé, keďže bez servera a potrebnej infraštruktúry nie je použiteľné.

4. Administrácia používateľov a terminálov

Na uľahčenie nasadenia technológie vyhovujúceho potrebám v knižničnom prostredí je vhodné použiť administračné nástroje pre hromadnú správu. Umožní sa tak centrálne administrovať manažment používateľov a systémových parametrov, nastavenie klientskeho desktopu, nastavenie funkčných modulov a profilov tried používateľov. Modulárna architektúra umožní vysokú škálovateľnosť a kustomizáciu priamo na potreby knižnice. Mala by sa skladať z grafického rozhrania administrátora (prístupné cez Web alebo WAP), systémových komponentov riadiacich a monitorujúcich celé prostredie, modulov vykonávajúcich nastavenia a zmeny konfiguračných údajov a modulov zaznamenávajúcich celú aktivitu do relačnej databázy.

Kľúčovými vlastnosťami administračných nástrojov by mali byť hlavne: vzdialená registrácia používateľov s podporou používateľských profilov, možnosť presného definovania vzhľadu pracovnej plochy, profily skupín, zjednodušená administrácia používateľa, vzdialený manažment, podpora multiserverového prostredia, monitoring používateľov atď.

5. Tlač dokumentov

Celková funkčnosť riešenia bude podporená implementáciou sieťovej tlačiarne, čo používateľom umožní výsledok svojej práce, resp. zaujímavé stránky vytlačiť a následne použiť.

6. Realizácia projektu

Projekt Verejný internet v slovenských knižniciach vypracovalo MK SR v spolupráci so Slovenskou národnou knižnicou a Slovenskou chemickou knižnicou. Do projektu sa prihlásilo 138 knižníc. Z týchto bolo na základe výberových kritérií vybraných 110, ktoré sa zapoja do prvej etapy projektu. Schválenie projektu sa očakáva v novembri 2005 a implementácia projektu by mala byť ukončená do júna 2006. Výsledkom projektu by malo byť vytvorenie 760 nových verejných prístupových miest k internetu v priestoroch 110 vybraných knižníc. V rokoch 2006 – 2008 predpokladáme druhú fázu projektu, v rámci ktorej sa predpokladá vytvorenie ďalších asi 2 000 verejných prístupových bodov k internetu v ďalších knižniciach.

Ing. Jozef Dzivák (jozef.dzivak(at)stuba.sk)
Slovenská chemická knižnica v Bratislave

1 Podľa zákona č. 183/2000 Z. z. o knižniciach (§ 9) “Verejná knižnica je obecná knižnica, regionálna knižnica a krajská knižnica.” “Verejná knižnica poskytuje knižnično-informačné služby verejnosti” a je financovaná z verejných zdrojov.

Zdroj: ITlib. Informačné technológie a knižnice.